Autor Wątek: Ivan Bella - 25.05.1964  (Przeczytany 3237 razy)

0 użytkowników i 1 Gość przegląda ten wątek.

Online Orionid

  • Weteran
  • *****
  • Wiadomości: 24495
  • Very easy - Harrison Schmitt
Ivan Bella - 25.05.1964
« dnia: Marzec 01, 2019, 21:36 »
20 lat minęło od czasu, kiedy  pierwszy słowacki kosmonauta Ivan Bella odbył lot kosmiczny.

Ivan Bella prvý slovenský kozmonaut - vesmír




                                                 















O wyprawie sprzed 20 lat KHW https://www.forum.kosmonauta.net/index.php?topic=800.msg129130#msg129130
AA https://www.forum.kosmonauta.net/index.php?topic=3547.msg129284#msg129284
« Ostatnia zmiana: Luty 20, 2024, 09:55 wysłana przez Orionid »

Online Orionid

  • Weteran
  • *****
  • Wiadomości: 24495
  • Very easy - Harrison Schmitt
Odp: Ivan Bella - 21.05.1964
« Odpowiedź #1 dnia: Marzec 01, 2019, 21:46 »
Vo výške 350 km nad Zemou: Všetko je v poriadku: Hlásil kozmonaut Ivan Bella pred 20 rokmi
26. FEBRUÁR 2019, Autori: TASR, red



Pilot stíhačiek Ivan Bella (54) pred dvadsiatimi rokmi ako prvý Slovák v histórii letel z kozmodrómu v ruskom Bajkonure do vesmíru. Okolo Zeme krúžil osem dní. Za jedinečnú príležitosť vďačil dlhu Ruska voči Slovensku.

Vtedajší Zväz sovietskych socialistických republík a Ruská federácia sa v rámci deblokácie dlhu dohodli so slovenskou stranou na spoločnom vesmírnom lete. Z viacerých uchádzačov vybrali 33-ročného majora Ivana Bellu. Na let sa kozmonauti pripravovali 11 mesiacov. Deň pred štartom, 19. februára 1999, spala posádka len 5,5 hodiny. Do skafandrov sa obliekli 3,5 hodiny pred štartom a 2 hodiny pred ním nastúpili do kozmickej lode Sojuz TM-29.

Odštartovali z kozmodromu Bajkonur v Kazachstane 20. februára 1999 o 5.17. h stredoeurópskeho času (9. 17 h miestneho času). S Ivanom Bellom letel veliteľ posádky Rus Viktor Afanasiev (50) a palubný inžinier Francúz Jean-Pierre Haigneré (50). „Štart je v plne automatickom režime, ale to neznamená, že kozmonauti majú ‚veget a pohov‘. Každý zodpovedá za svoju oblasť prístrojov. Musí sledovať, či všetko ide, ako má. Keď nastane nesúlad, musí zasahovať ručne,“ priblížil Bella.



Trojčlenná posádka Sojuzu: Francúz Haigneré, Rus Afanasiev a Slovák Bella. profimedia

Za 8 minút a 46 sekúnd raketa vyniesla kozmickú loď do výšky takmer 220 kilometrov. Náročný bol manéver, pri ktorom sa 7-tonový Sojuz spojil so 130-tonovou stanicou Mir – obe telesá mohli mať vzájomnú rýchlosť najviac 10 cm/s. Bella s našou vlajkou „vplával“ do Miru ako prvý.  Na piaty deň, dňa 25. februára sa Bella ozval z výšky 350 km nad Zemou: „Už je to všetko v pohode, zvykol som si, len večer ma trošku pobolieva hlava. Všetko ide podľa plánu. Je tu vynikajúca partia, všetci si pomáhame, ako sa dá.“

V kozme sa podieľal na výskumných úlohách programu Štefánik. Zisťovali napríklad, ako človek reaguje v prvých dňoch letu, keď je v bezváhovom stave a v strese. Bella pristál na Zemi 28. februára o 3.15 h SEČ v Kazachstane. Spolu s ním sa vrátil aj Gennadij Padalka zo stanice Mir, ktorý bol v kozme od augusta 1998. Po návrate Bella pracoval na ministerstve obrany, bol pridelencom rezortu na našom veľvyslanectve v Rusku, do roku 2017 pôsobil na Ukrajine.

Ako výsluhový dôchodca má viac času na manželku aj štyri deti. To sa však môže zmeniť: Je kandidátom strany Sme rodina do europarlamentu. Pri príležitosti 20. výročia letu do vesmíru pozval Bella minulý týždeň do Bratislavy 15 európskych kozmonautov. „Hlavným cieľom by malo byť hľadanie cesty, ako žiť vo vesmíre,“ povedal. Misie na Mars s ľudskou posádkou však v najbližších rokoch nepovažuje za ľahko realizovateľné.


Let Ivana Bellu

20. 2. 1999 štart kozmickej lode z Bajkonuru
28. 2. 1999 pristál Bella späť na Zemi
125 obehov Zeme absolvoval
7 dní, 21 hodín, 56 minút a 19 sekúnd strávil v kozme
20 miliónov amerických dolárov vyčlenili na let z deblokácie ruského dlhu
15,585 milióna korún (500 000 eur) šlo na vedecké experimenty

Vo vesmíre sa sprchovať nemôžete

Kamkoľvek Ivan Bella príde, všade chcú vedieť, ako sa žije vo vesmíre. A on vysvetľuje, že to nie je vôbec jednoduché. Už len beztiažový stav spôsobuje veľa ťažkostí, keďže sa neustále vznášate nielen vy, ale aj všetko okolo vás. Rovnako tak je problematická vesmírna hygiena. „Sprchu pustiť nemôžete, lebo voda by nepadala dole, ale sa voľne vznášala v priestore a vy by ste ju museli naháňať,“ vysvetľoval Bella.

„Kozmonauti preto na hygienu používajú rôzne utierky, ktoré sú buď navlhčené vodou, alebo rôznymi dezinfekčnými prostriedkami,“ spresnil. Aj s holením je to ťažké, lebo klasické žiletkové strojčeky potrebujú silný prúd vody, čo sa vo vesmírnej stanici nedá dosiahnuť.

Kozmonauti preto používali holiace strojčeky, na ktorých boli nasunuté akési vysávače. „Tie chĺpky sa hneď museli odsávať, aby nelietali v priestore, lebo by sa mohli napríklad dostať niekomu do očí a mohli by z toho byť zápaly,“povedal Ivan Bella. Ťažkosti s umývaním vlasov nemal, keďže má hlavu vyholenú, ale kolegovia si vraj užili svoje.

„Majú špeciálne šampóny, ktoré sa vmasírujú do vlasov a utierkou sa potom z vlasov vyšúchajú,“ prezradil.
Zaujímavé je aj popíjanie kávy či čaju. „Káva bola v uzavretých vreckách, k tým ste nasadili hadičky, zaliali to a hotovo,“povedal svojho času v rozhovore pre denník SME.



Beztiažový stav spôsobuje aj problém s hygienou. archív

Uchádzačov bolo viac

Kandidátov na prvého slovenského kozmonauta vybrali spomedzi nadzvukových stíhacích pilotov.
Skupina najúspešnejších pilotov sa neskôr zúžila na dvojicu, Ivana Bellu a Michala Fuliera. Obaja sa v Rusku 11 mesiacov pripravovali na let do vesmíru. O tom, že poletí, sa Bella dozvedel iba pár dní pred štartom rakety.

20. február: Sojuz TM-29 odštartoval o 5. hodine a 17. minúte SEČ z kozmodromu Bajkonur.
20. február: Len 8 minút a 46 sekúnd trvalo, kým raketa vyniesla kozmickú loď mimo zemskej atmosféry, do výšky asi 200 - 220 km.
22. február: Sojuz sa o 6.37 h SEČ spojil s orbitálnou stanicou Mir.
26. február: Dvojica Ivan Bella a Gennadij Padalka sa začali pripravovať na návrat na Zem.
27. február: O 20.50 h sa uzatvoril priechod medzi Mirom a Sojuzom. O 23.52 SEČ sa kabína oddelila od orbitálnej stanice.



2018: Ivan Bella dnes výsluhový dôchodca. profimedia

Úspešný návrat z kozmu na Zem

Misia sa vydarila, kozmonauti splnili úlohy. Aj pristátie 28. februára bolo úspešné.

- Sojuz po odpojení sa od Miru ešte dvakrát obletel zemeguľu. O 2.22 h SEČ zapli brzdiace motory. Vo výške asi 80 km sa dostali do atmosféry. Do pristátia zostávalo 24 minút.

- Bella pristál v kazašskej stepi asi 300 km od hlavného mesta Astany. Zeme sa dotkli o 3.15 h SEČ.

- Operáciu zabezpečovalo na mieste vyše 120 ľudí z letecko-kozmickej záchrannej služby ministerstva obrany.

- Po pristátí Bellu prezreli lekári. Odviezli ich do Astany, potom do Hviezdneho mestečka.


https://www1.pluska.sk/regiony/bratislava/vyske-350-km-zemou-vsetko-je-poriadku-hlasil-kozmonaut-ivan-bella-pred-20-rokmi
« Ostatnia zmiana: Kwiecień 27, 2019, 23:41 wysłana przez mss »

Online Orionid

  • Weteran
  • *****
  • Wiadomości: 24495
  • Very easy - Harrison Schmitt
Odp: Ivan Bella - 21.05.1964
« Odpowiedź #2 dnia: Marzec 01, 2019, 21:46 »
20. výročie letu Ivana Bellu do vesmíru: Na oslavu pozval hviezdnych kozmonautov
19.02.2019, 07:00 | Správy | Domáce správy


Ivan Bella letel do vesmíru 20. februára 1999. Zdroj: čtk

Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella (54) oslavuje 20. výročie letu do vesmíru. Podujal sa to osláviť spolu so svojimi spolupracovníkmi a s kozmonautmi z 10 krajín.

Od dnešného dňa až do štvrtka bude preto hlavné mesto plné európskych špičiek. Na akcii nebudú chýbať ani členovia z hlavnej a zo záložnej posádky letu Sojuz TM-29 či kozmonauti programu Interkozmos.

Od letu prvého a legendárneho kozmonauta J. A. Gagarina sa na obežnú dráhu dostalo vyše 550 kozmonautov z 38 štátov. Náš prvý kozmonaut oslavuje 20 rokov od okamihu, kedy vzlietol do vesmíru. „Mnohí kozmonauti, s ktorými som sa vtedy stretol, na Slovensku neboli a nenašla sa ani príležitosť poďakovať sa im za to, že sa pred 20 rokmi veľmi aktívne podieľali na úspešnej realizácii tejto misie,“ prezradil Ivan Bella (54), ktorý letel do vesmíru 20. februára 1999 a bol posledným medzinárodným kozmonautom, ktorý navštívil orbitálny komplex MIR.

Pozvanie na akciu, ktorú inicioval, dostali kolegovia z hlavnej i zo záložnej posádky, tiež tí, ktorí obývali stanicu Mir v čase, keď tam Bella bol a pomáhali mu s experimentmi. Chýbať nebudú kozmonautické špičky ako Viktor Michajlovič Afanasiev či Vladimír Remek, dokonca i jedna žena - Claudie Haigneré.

Cieľom konferencie, ktorá je súčasťou akcie, je ukázať, kam sme sa za 20 rokov posunuli a kam sa chceme posunúť. „Slovensko je napríklad jediná krajina V4, ktorá zatiaľ nie je plnohodnotným členom Európskej vesmírnej agentúry, stále sme ešte len v prístupovom procese. Preto chceme, aby zaznelo, v akom sme štádiu a čo treba spraviť pre naše plnohodnotné členstvo,“ vysvetlil Bella.


Misia Štefánik

Letec a kozmonaut Ivan Bella odštartoval do vesmíru 20. februára 1999 z kozmodrómu Bajkonur na palube kozmickej lode Sojuz TM-29 v rámci vesmírnej misie Štefánik. Spolu s ním leteli ruský kozmonaut Viktor Michajlovič Afanasiev a jeho francúzsky kolega Jean-Pierre Haigneré. Po dvoch dňoch sa vo výške 350 kilometrov nad Zemou spojili s orbitálnym komplexom Mir, na palube ktorého Bella vykonával vedecký výskum v šiestich oblastiach. Na Zem sa vrátil 28. februára spolu s ruským kozmonautom Gennadijom Padalkom, ktorý dovtedy strávil na stanici Mir 198 dní. Dvojica kozmonautov úspešne pristála v Kazachstane.

Aj títo kozmonauti prídu na Slovensko

Vladimír Remek (Česká republika)


Vladimír Remek Zdroj: tasr

Prvý československý kozmonaut, vôbec prvý človek inej než ruskej či americkej štátnej príslušnosti, ktorý sa ocitol vo vesmíre.

Viktor Michajlovič Afanasiev (Rusko)


Sprava: Jean-Pierre Haigneré a Viktor Michajlovič Afanasiev Zdroj: tasr

Veliteľ kozmickej lode SOJUZ TM-29, na palube ktorej bol aj Ivan Bella ako kozmonaut výskumník. V otvorenom vesmíre strávil v rámci siedmich výstupov EVA dohromady 38 hodín a 33 minút. Na obežnej dráhe strávil celkovo 555 dní, 18 hodín a 35 minút.

Jean-Pierre Haigneré (Francúzsko)

Ako prvý Francúz v histórii absolvoval výstup EVA do otvoreného vesmíru a letel spolu s Bellom ako palubný inžinier. Na palube orbitálneho komplexu MIR strávil v rámci dvoch letov celkovo 209 dní, 12 hodín a 26 minút.

Gennadij Ivanovič Padalka (Rusko)


Gennadij Ivanovič Padalka Zdroj: tasr

Veliteľ posádky, ktorý obýval stanicu MIR v čase, keď tam Ivan Bella strávil niekoľko dní. Svetový rekordér v dĺžke pobytu na obežnej dráhe, na orbitálnych staniciach MIR a ISS strávil celkovo 878 dní, 11 hodín a 30 minút.

Sergej Vasilievič Avdejev (Rusko)


Sergej Vasilievič Avdejev Zdroj: reuters

Všetky svoje dlhodobé lety strávil na orbitálnom komplexe MIR, na obežnej dráhe strávil celkovo 747 dní, 14 hodín a 17 minút.

https://www.cas.sk/clanok/805541/20-vyrocie-letu-ivana-bellu-do-vesmiru-na-oslavu-pozval-hviezdnych-kozmonautov/

Online Orionid

  • Weteran
  • *****
  • Wiadomości: 24495
  • Very easy - Harrison Schmitt
Odp: Ivan Bella - 21.05.1964
« Odpowiedź #3 dnia: Marzec 01, 2019, 21:47 »
KOZMONAUT IVAN BELLA: ČLOVEK MÁ SVOJE MIESTO VO VESMÍRE
 0 8. február 2019, zdroj: TASR, foto: Rudolf Csiba, Wikimedia, CC BY 2.0

Prvý pocit odpútania sa od Zeme nastane tesne po vzlete, keď sa odpojí posledný tretí stupeň nosnej rakety a nastane bezváhový stav. Je to vo výške okolo 200 až 220 km, necelých 9 minút po štarte. Práve na tento moment svojho kozmického letu si zaspomínal slovenský kozmonaut Ivan Bella v relácii Pohľad na oblohu.


Slovenský pilot a kozmonaut Ivan Bella.

Prvý pocit odpútania sa od Zeme nastane tesne po vzlete, keď sa odpojí posledný tretí stupeň nosnej rakety a nastane bezváhový stav. Je to vo výške okolo 200 až 220 km, necelých 9 minút po štarte. Práve na tento moment svojho kozmického letu si zaspomínal slovenský kozmonaut Ivan Bella v relácii Pohľad na oblohu v televízii Tablet.TV.

"Bezváhový stav nastane veľmi prudko, intenzívne, až 'šokovo', pretože pri zrýchlení rakety vás to neustále tlačí do kresla. Telo je stlačené ako tenisová loptička a zrazu má človek pocit, že vystrelí zo sedačky. Nastane absolútne ticho a v zlomku sekundy sa vám zdá, akoby vás otočili dolu hlavou. Je to spôsobené prerozdelením tekutín v organizme, pretože pri preťažení boli tekutiny tlačené dole. Zrazu nastal bezváhový stav a tekutina sa v tkanive tlačí hore. Je to jeden zo sprievodných javov, keď sa dostanete do kozmu," povedal Ivan Bella.

Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella odštartoval do vesmíru 20. februára 1999 z kozmodromu Bajkonur na palube kozmickej lode Sojuz TM-29. Spolu s ním leteli ruský kozmonaut Viktor Michajlovič Afanasiev a jeho francúzsky kolega Jean-Pierre Haigneré. Po dvoch dňoch sa vo výške 350 kilometrov nad Zemou spojili s orbitálnym komplexom Mir. Na Zem sa Bella vrátil 28. februára spolu s ruským kozmonautom Gennadijom Padalkom, ktorý dovtedy na stanici Mir strávil 198 dní. Dvojica kozmonautov úspešne pristála v Kazachstane.

Príprava na let bola zdĺhavá, náročná a okrem iného obsahovala obrovské množstvo lekárskych vyšetrení a testov.

"S lekármi som nikdy nemal problémy, injekcie ani biele plášte vo mne nevyvolávajú emócie, jedine som mohol mať strach, aby niečo neobjavili," hovorí o týchto časoch kozmonaut, ktorý musel podstúpiť viac než stovku lekárskych a psychologických testov. "Vyviezli nás do výšky 7,5 kilometra, čo je 500 metrov pod hranicou prežitia. A tam v riedkom vzduchu, bez kyslíkových masiek, museli sme riešiť matematické rovnice. Preverovali tak odolnosť nášho organizmu proti nepriaznivým podmienkam – ako je v takýchto situáciách schopný pracovať mozog človeka," dodal Ivan Bella.

Pred štartom necítil strach, pretože pod jeho vplyvom človek robí chyby. Pociťoval skôr rešpekt, najmä ak si uvedomil, že si sadá do bomby, ktorá štartuje formou riadeného výbuchu – obsahuje 300 ton paliva, ktoré zhorí za 8 minút a 46 sekúnd. K tomu treba prirátať extrémne fyzikálne podmienky vrátane výkyvov teplôt od – 150 do + 150 stupňov.

"Štart prebieha v plne automatickom režime, ale to neznamená, že kozmonauti majú 'veget' a pohov. Každý kozmonaut zodpovedá za svoju oblasť prístrojov a ovládačov. Má pred sebou itinerár a v každom zlomku sekundy musí sledovať, či všetko prebieha, ako má. Keď nastane nesúlad, musí zasahovať ručne," priblížil Ivan Bella kľúčové okamihy letu.

Náročným manévrom bolo spojenie kozmickej lode so stanicou Mir. Oba objekty sa na obežných dráhach pohybovali rýchlosťou takmer 30.000 kilometrov za hodinu a postupne sa k sebe približovali. Tesne pred prepojením ich vzájomná rýchlosť nesmie byť väčšia než 10 centimetrov za sekundu, čo si vyžaduje mimoriadnu presnosť.

"Mali sme tesne pred koncom pocit, že automatika nás trochu odvádza od osi napojenia. Tak sme ju vypli a k spojeniu došlo v ručnom režime. Veliteľ posádky Afanasjev prevzal riadenie a joystickmi sme sa 'dostrkali' až ku kontaktu so stanicou," dodal Ivan Bella.

Slovenský kozmonaut sa podieľal na šiestich výskumných úlohách, z ktorých sa štyri realizovali priamo na palube kozmickej lode, resp. na stanici Mir. Súčasťou boli opäť pravidelné odbery krvi, ktorej vzorky sa v zmrznutom stave previezli na Zem, kde boli predmetom ďalšieho skúmania. Ivan Bella bol tiež kozmickým farmárom, keďže v ďalšom experimente sa zisťovalo, ako vplýva prostredie kozmu na japonské prepelice pred vyliahnutím a po vyliahnutí. S prepelicami sa totiž ráta ako so stravou pre kozmonautov, ktorú by mohli chovať priamo vo vesmíre.

Dnes prinášajú veľa nových a zásadných poznatkov aj vesmírne sondy bez ľudskej posádky, no koniec letov do vesmíru to podľa Bellu neznamená.

"Stroje dokážu veľa, ale nedokážu všetko. Ľudský faktor je zatiaľ nenahraditeľný aj pokiaľ ide o inteligenciu, schopnosť reagovať na vzniknuté situácie. Človek má svoje miesto vo vesmíre a ide aj o to, aby sa v ňom naučil žiť a aby zistil, ako toto prostredie na ľudský organizmus pôsobí," uviedol kozmonaut Ivan Bella v relácii Pohľad na oblohu na Tablet.TV. Je totiž možné, že sa človek v bližšej alebo vzdialenej budúcnosti bude musieť z rôznych dôvodov adaptovať na život mimo svojej planéty.

Vo vesmíre strávil Ivan Bella počas 125 obehov Zeme celkovo 7 dní 21 hodín 56 minút 19 sekúnd. Pri príležitosti 20. výročia svojho letu do kozmu plánuje usporiadať stretnutie, na ktoré sú pozvaní aj jeho kolegovia, kozmonauti, s ktorými mal možnosť spolupracovať.


http://www.prehladsprav.sk/kozmonaut-ivan-bella-clovek-ma-svoje-miesto-vo-vesmire/2103

Polskie Forum Astronautyczne

Odp: Ivan Bella - 21.05.1964
« Odpowiedź #3 dnia: Marzec 01, 2019, 21:47 »

Offline kanarkusmaximus

  • Administrator
  • *****
  • Wiadomości: 23219
  • Ja z tym nie mam nic wspólnego!
    • Kosmonauta.net
Odp: Ivan Bella - 21.05.1964
« Odpowiedź #4 dnia: Marzec 01, 2019, 21:57 »
Jego lot to było chyba rozliczenie radziecko-rosyjskiego długu względem Słowacji?

Online Orionid

  • Weteran
  • *****
  • Wiadomości: 24495
  • Very easy - Harrison Schmitt
Odp: Ivan Bella - 21.05.1964
« Odpowiedź #5 dnia: Marzec 02, 2019, 23:04 »
Zgadza się

Kandidátmi na prvého slovenského kozmonauta sú piloti I. Bella a M. Fulier
3. mar 1998

BRATISLAVA (SME - rf) - Včera, presne v deň 20. výročia letu V. Remeka do vesmíru, predstavil šéf armádneho letectva a protivzdušnej obrany generál Štefan Gombík dvoch kandidátov na prvého slovenského kozmonauta, ktorý by mal stráviť na orbitálnej stanici

Mir asi 8 dní. V záverečnej etape testovania v Hviezdnom mestečku pri Moskve najlepšie obstáli piloti stíhačiek Armády SR mjr. Ivan Bella (narodený v r. 1964 v Brezne, ženatý, 2 deti, letovod - programátor v Malackách) a pplk. Michal Fulier (narodený v r. 1955 v Českom Těšíne, ženatý, 2 deti, veliteľ letky v Malackách). Výber, do ktorého sa pôvodne prihlásili tri desiatky špičkových armádnych pilotov, sa začal už v septembri minulého roka. S prípravou na kozmický let, na ktorej sa určí poradie - kandidát a náhradník, sa začne od 16. marca tohto roku, keď obidvaja opäť odídu do Hviezdneho mestečka. Celá príprava bude trvať necelý rok a termín štartu je stanovený na február 1999. V súvislosti so zlým stavom orbitálnej stanice Mir, ktorá nadsluhuje už sedem rokov po svojej životnosti, uviedli obidvaja kandidáti, že kozmonauti, ktorí sa z Miru vrátili, vraj tvrdili, že Mir je v perfektnom stave a urobila sa na ňom kompletná generálna oprava. Podľa vedcov - astronómov je však na Mire okolo 300 neopraviteľných porúch. Vlani zlyhal centrálny počítač spolu sedemkrát, čo sa zopakovalo aj v januári tohto roka. Zlyhanie centrálneho počítača spôsobuje stratu orientácie Miru. Náklady na celú prípravu a let, vrátane vedeckého programu, pravdepodobne prevýšia 16 mil. dolárov (podľa pohybu kurzu od 550 do 600 mil. Sk). Veľkú časť tejto sumy by mala uhradiť ruská strana v rámci deblokácie dlhu. Na otázku SME, či by nebolo lepšie, keby sa uvedená suma dala do rozvoja armádneho letectva ako na let jedného kozmonauta do vesmíru, generál Gombík odvetil: "Keby som sa mal rozhodovať, tak by som ich nechal tam, kde sú," čiže dal by ich na kozmonauta. Na dnešnom zasadnutí vlády by sa mal schváliť aj výskumný program pre kozmonauta.

https://www.sme.sk/c/2145986/kandidatmi-na-prveho-slovenskeho-kozmonauta-su-piloti-i-bella-a-m-fulier.html

Online Orionid

  • Weteran
  • *****
  • Wiadomości: 24495
  • Very easy - Harrison Schmitt
Odp: Ivan Bella - 21.05.1964
« Odpowiedź #6 dnia: Marzec 03, 2019, 00:45 »
V Bratislave sa vo februári stretne 15 kozmonautov
11. feb 2019 o 9:24 TASR

Slovensko si pripomenie 20. výročie od chvíle, odkedy letel do kozmu slovenský kozmonaut Ivan Bella.


Ivan Bella, prvý slovenský kozmonaut.(Zdroj: Ilustr. (TASR))

BRATISLAVA. Až pätnásť európskych kozmonautov sa má vo februári stretnúť v Bratislave na medzinárodnom podujatí, ktoré pripomenie 20. výročie od chvíle, odkedy letel do kozmu slovenský kozmonaut Ivan Bella.

"Ide o jedinečné podujatie, aké sa na Slovensku zatiaľ neuskutočnilo," povedal pre TASR Ivan Bella, ktorý celú akciu inicioval a pustil sa do jej organizácie.


Misia Štefánik

Vtedy 34-ročný letec a kozmonaut Ivan Bella odštartoval do vesmíru 20. februára 1999 z kozmodromu Bajkonur na palube kozmickej lode Sojuz TM-29 v rámci Vesmírnej misie Štefánik.

Spolu s ním leteli ruský kozmonaut Viktor Michajlovič Afanasiev a jeho francúzsky kolega Jean-Pierre Haigneré.

Po dvoch dňoch sa vo výške 350 kilometrov nad Zemou spojili s orbitálnym komplexom Mir, na palube ktorého Bella vykonával vedecký výskum v šiestich oblastiach.

Na Zem sa vrátil 28. februára spolu s ruským kozmonautom Gennadijom Padalkom, ktorý dovtedy na stanici Mir strávil 198 dní. Dvojica kozmonautov úspešne pristála v Kazachstane.

"Mnohí kozmonauti, s ktorými som sa vtedy stretol, na Slovensku neboli a nenašla sa tak ani príležitosť poďakovať sa im za to, že sa pred 20 rokmi veľmi aktívne podieľali na úspešnej realizácii tejto misie. Pritom už 20 rokov prezentujú Slovensko ako vyspelú krajinu, s ktorou absolvovali úspešný kozmický let s významnými vedeckými programami," povedal Ivan Bella.

"Preto som sa rozhodol, že je načase zorganizovať takéto stretnutie a jedinečnou príležitosťou je práve 20. výročie môjho kozmického letu, ktoré bude 20. februára," dodal kozmonaut, ktorý v minulých rokoch pôsobil okrem iného aj ako pridelenec obrany v Moskve a v Kyjeve.


Príde aj Remek

Ivan Bella pozval do Bratislavy na stretnutie najbližších spolupracovníkov a kozmonautov, s ktorými má úzke vzťahy.

Predovšetkým kolegov z hlavnej posádky, ktorými boli Viktor Michajlovič Afanasiev a Francúz Jean-Pierre Haigneré, pozvaní sú aj členovia záložnej posádky Saližan Šakirovič Šaripov, Claudie Haigneré a aj Slovák Michal Fulier, ktorý sa spoločne s Bellom dostal do najužšieho výberu.

Pozvanie dostali kozmonauti, ktorí obývali stanicu Mir v čase, keď tam Ivan Bella strávil niekoľko dní a pomáhali mu s vedeckými experimentmi - veliteľ posádky Gennadij Ivanovič Padalka a palubný inžinier Sergej Vasilievič Avdejev.

Medzi pozvanými hosťami nemôže chýbať prvý československý kozmonaut Vladimír Remek, vôbec prvý človek inej než ruskej či americkej štátnej príslušnosti, ktorý sa ocitol vo vesmíre.

Rovnako by mal prísť jeho náhradník Oldřich Pelčák a napokon aj kozmonauti z ďalších európskych štátov: Poliak Miroslaw Hermaszewski, rakúsky kozmonaut Franz Viehböck, Bertalan Farkas zo susedného Maďarska, Dimitrij Dorin Prunariu z Rumunska a Bulhar Georgi Ivanov Ivanov.

"Požiadali sme o garanciu najvyšších ústavných činiteľov. Záštitu nad podujatím potvrdil prezident Andrej Kiska, premiér Peter Pellegrini aj minister obrany Peter Gajdoš," povedal Bella.


Medzinárodná konferencia

Po prílete hostí 19. februára sa bude konať večera, ďalší deň sa uskutoční vedecká konferencia s názvom 20 rokov po - možnosti zapojenia sa Slovenska do projektov ESA (Európskej vesmírnej agentúry).

"Konferencia nebude zameraná na kozmický let, o ktorom sa na Slovensku vie pomerne veľa, veď o tom už 20 rokov rozprávam. Cieľom je využiť toto výročie, aby do povedomia Slovákov vstúpilo, že na Slovensku sa oblasť výskumu a mierového využívania vesmíru nezačala mojím letom a ani sa ním neskončila, že môj let bola len určitá epizóda celého tohto cyklu," povedal Bella.

Cieľom konferencie je podľa Bellu ukázať, kam sme sa za 20 rokov posunuli a kam sa chceme posunúť.

"Slovensko je napríklad jediná krajina V4, ktorá zatiaľ nie je plnohodnotným členom Európskej vesmírnej agentúry, stále sme ešte len v prístupovom procese. Preto chceme, aby zaznelo, v akom sme štádiu a čo treba spraviť pre naše plnohodnotné členstvo. A tiež prezentovať projekty, ktoré sa v tejto oblasti na Slovensku robia. Chceme ukázať Slovensku, že sa pracuje, a že máme svoje miesto vo vesmíre," vysvetlil Ivan Bella.


https://domov.sme.sk/c/22050183/v-bratislave-sa-vo-februari-stretne-15-kozmonautov.html

Offline mss

  • Moderator Globalny
  • *****
  • Wiadomości: 9506
  • he/him
    • Astronauci i ich loty...
Odp: Ivan Bella - 21.05.1964
« Odpowiedź #7 dnia: Maj 26, 2021, 02:24 »
« Ostatnia zmiana: Maj 27, 2023, 16:01 wysłana przez mss »
"Why is it that nobody understands me, yet everybody likes me?"
- Albert Einstein

Online Orionid

  • Weteran
  • *****
  • Wiadomości: 24495
  • Very easy - Harrison Schmitt
Odp: Ivan Bella - 21.05.1964
« Odpowiedź #8 dnia: Maj 21, 2023, 10:17 »
« Ostatnia zmiana: Marzec 26, 2024, 12:39 wysłana przez Orionid »

Online Orionid

  • Weteran
  • *****
  • Wiadomości: 24495
  • Very easy - Harrison Schmitt
Odp: Ivan Bella - 21.05.1964
« Odpowiedź #9 dnia: Maj 25, 2023, 15:58 »
« Ostatnia zmiana: Maj 26, 2023, 19:30 wysłana przez Orionid »

Polskie Forum Astronautyczne

Odp: Ivan Bella - 21.05.1964
« Odpowiedź #9 dnia: Maj 25, 2023, 15:58 »